DREVO
Ponúkame výrobky z bukového, dubového, hruškového, jaseňového, olivového alebo bambusového dreva. V závislosti od konečného použitia môžu byť voskované alebo olejované.
Bukové drevo - je pevné, tvrdé, ľahko obrábateľné. V Európe je najčastejšie využívaným drevom na kefy, kefky, hrebene a pod., pretože je v našich podmienkach najdostupnejšie. Nevýhodou je, že pri dlhodobom zamokrení začernáva.
Hruškové drevo - je typické svojou červenkastou farbou. Rovnako ako bukové drevo tiež začernáva, ak je dlhodobo vystavené vlhku.
Termodrevo je špecálne upravené drevo. Ide o starú techniku, kedy sa drevo akoby „upečie“ v špeciálnej atmosfére pri teplote viac ako 250°C. Dalo by sa to prirovnať ku karamelizovaniu cukru – drevo zmení svoju štrktúru tak, že sa uzavrú póry a stáva sa odolným voči vlhkosti. Tento jav je pomerne starý a využívali ho aj Indiáni. V našich končinách je bežné opaľovanie spodných častí kolov do plota, keď že takto lepšie odolávali vlhkosti.
Hoci vedecky bol tento jav popísaný už v 20-tych rokoch 20. storočia, dočkal sa svojho využitia až v 90-tych rokoch.
Drevo sa stáva po tejto úprave odolným voči vlhkosti v celom svojom objeme, odolné voči hubám a hmyzu, je ľahšie a neštiepi sa – vlastnosti takto upraveného dreva sú podobné tropickému drevu. Po úprave má drevo tmavú farbu, ktorá zošedne pri expozícii UV žiareniu (najmä fasády domov) a jemne vonia dymom. Využíva sa tam, kde je drevo vystavované vlhkosti – sauny, kúpelne a pod.
Hlavnou výhodou je, že takéto drevo už nepotrebuje žiadnu chemickú úpravu. Ale občas ho môžete pretrieť jedlým olejom alebo prírodným voskom.
Olivové drevo je typické svojou mäkkou medovou kresbou. Je príjemné na dotyk, ale pritom je to najtvrdšie drevo z európskych drevín. Na drevársku výrobu sú uvoľnené iba staré stromy, ktoré sú už pri konci svojho života a už neplodia.
Bambusové drevo - je najudržateľnejší zdroj dreva. Rýchlo rastie, je pevný, odolný, cenovo dostupný. Na svoj rast vyžaduje málo hnojiva a vody. Na druhej strane momentálne je jeho primárnym zdrojom Čína, preto ho treba dovážať na veľké vzdialenosti.
RASTLINNÉ VLÁKNA
Tampiko sa získava z rebrovaných listov z agávy, ktorá rastie na pláňach Mexika. Vlákna veľmi dobre držia tvar a používajú sa na výrobu kief na rajbanie a čistenie všade tam, kde je dôležitá odolnosť voči vysokým teplotám.
Palmyrové vlákno pochádza z listov palmy z Indie a Sri Lanky. Dreň z kmeňa tejto palmy obsahuje veľa škrobu, čo sa využíva pri príprave sága. Ságo je náhradou za obilninovú kašu v oblastiach, kde sa pestuje. Palmyrové vlákno je, podobne ako všetky rastlinné vlákna, odolný voči vlhkosti. Používa sa najmä do metiel na zametanie ulíc. Zvyčajne sa však zmiešava s inými typmi vlákien do kefiek (na zeleninu, čistenie a pod.) pre jeho pružnosť a pevnosť a tvorí tzv. zmesové vlákno.
Arenga sa získava z listových vlákien ázijskej cukrovej palmy. Jej prírodná farba je tmavosivá až čierna. Arenga je najmäkšia a najjemnejšia z palmových vlákien, a zároveň je dosť pevná a pružná. Je ideálna na výrobu kefiek a metiel na vonkajšie použitie.
Sisal pochádza z vlákien mexickej palmy. Používa sa na masáž vo forme hubiek, rukavíc a pod. Zvyčajne sa nepoužíva na výrobu štetín do kief.
Cirok označovaný tiež ako ryžová slama, pochádza z Balkánskej obilniny rodu Sorghum a obsahuje vrchnú časť rastliny spolu s vrcholovou metlinou. V nemeckých krajinách sa objavil až v 60tych rokoch 20-teho storočia spolu s balkánskymi emigrantmi...
Ryžový koreň je názov zavádzajúci, keďže ide o vlákna trávy pochádzajúcej z Mexika a s ryžou nemá nič spoločné. Ide o extrémne tvrdé vlákna, ktoré sa používajú pri výrobe kief na rajbanie.
Kokosové vlákno sa získava z kokosového orecha – z vrstvy nachádzajúcej sa medzi škrupinou a samotným orechom. Môžu dorásť až do dĺžky 30cm a používajú sa na výrobu rohoží a kefiek na čistenie.
Lufa sa získava zo subtropickej tekvicovitej rastliny odstránením pletív tak, aby ostali iba drevnaté vlákna. Používa sa na výrobu hubiek na riad a na masáž tela.
Celulóza je vláknitý polysacharid, ktorý je súčasťou bunkových stien rastlín. Získava sa odstránením ostatných látok (najmä lignínu) z dreva. Je hlavnou zložkou papiera. Vyrába sa z nej viskóza a celofán.
Bavlna sa získava z plodov kríka- bavlníka, ktorý rastie v teplých oblastiach Zeme. Bola známa už v starom Egypte, kde si z nej robili odevy. Do Európy sa dostala až koncom stredoveku. Dnes je súčasťou väčšiny textílií. Jej vlákna majú veľkú nasiakavosť.
Ľan je dnes na ústupe, keďže jeho pestovanie je náročné, ale jeho vlastnosti z neho robia materiál budúcnosti. Ľanové vlákna sú pevné, dobre odolávajú mechanickému poškodeniu, príjemne chladia a používaním sa jeho vlastnosti ešte zlepšujú.
ŽIVOČÍŠNE ŠTETINY
Všetky štetiny a vlasy sú pred spracovaním čistené, drhnuté a česané v nákladnom niekoľko krokovom procese.
Srsť z domácich ošípaných alebo divo žijúcich diviakov je podstatne hrubšia a tvrdšia pri koreni ako pri voľnom konci. Podľa potreby sa teda využíva vyššia alebo nižšia časť štetiny.
Kefy na vlasy sa vyrábajú výlučne z diviačej srsti, ktorá je svojou štruktúrou podobná vlasom, a preto dokáže naviazať na seba nadmerný maz z pokožky.
Silné vlasy z chvosta koňa sú veľmi vhodné pre kefy na pavučiny, metly a kefky na ruky. Mäkké vlasy z hrivy sú okrem iného vhodné na výrobu leštiacich kief na topánky.
Vlasy z čínskej dlhosrstej kozy sú to najjemnejšie, čo nájdete v kefách. Ich mäkké vlasy nájdete v prachovkách, štetcoch na líčenie či kefkách na vlasy pre bábätká.
Klasickým materiálom pre štetky na holenie je srsť z chrbta jazveca. Má zaguľatené hroty, a preto nemôže poškriabať a podráždiť citlivú pokožku tváre.
Pštrosie perie - perie má rebríkovú štruktúru, ktorá zachytáva prachové častice. Prachovky sú určené na oprašovanie jemných predmetov, kníh.